Slovenský pavilon v Giardini. Benátky, 1942 / přednáška Richarda Gregora k výstavě Nové realismy

Městská knihovna, 2. patro

Budova má bezbariérový přístup.

Vstupné

zdarma se vstupenkou na výstavu

Související výstavy
Nové realismy

Výstava slovenských umelcov na Benátskom bienále 1942 je súčasťou širšej témy o spoločnej účasti jedenástich krajín na tradičnom multinárodnom podujatí, ktorému v danom ročníku dominovali štáty fašistickej Osi: Nemecko, Taliansko, Chorvátsko, Maďarsko, Slovensko, Bulharsko, Španielsko, Dánsko a Rumunsko, popri ktorých sa zúčastnili aj neutrálne Švajčiarsko a Švédsko. Spôsob výberu každého jedného národného projektu bol pomerne jedinečný. V mnohých prípadoch išlo o snahu nájsť prezentačný kompromis medzi vojnou ovplyvneným a v jej duchu aj ideologicky požadovaným prejavom, a na druhej strane medzi snahou o zachovanie oveľa dlhšiu dobu formulovanej národnej integrity. V niektorých prípadoch tiež išlo o snahu využiť prezentáciu na dosiahnutie určitých politických cieľov.

Slovensko sa prostredníctvom Sväzu slovenských výtvarných umelcov a tiež diplomatickými cestami (Veľvyslanectvo v Ríme) usilovalo zabezpečiť svoju účasť na bienále už od konca roku 1940 alebo najneskôr od začiatku roku 1941. No cesta k usporiadaniu výstavy sa otvorila de facto až necelé dva mesiace pred oficiálnou vernisážou bienále, a to finálnym potvrdením zo strany nemeckého veľvyslanca v Taliansku, že Protektorát Čiech a Moravy sa v danom ročníku prezentovať nebude a bývalý Československý pavilón tak ostáva nevyužitý. Slovenská strana postavila v kuriózne krátkom čase veľmi solídnu maliarsko-sochársku národne ladenú expozíciu, a to prakticky bez akejkoľvek ideologickej tendenčnosti. Zaujímavým je fakt, že kurátorsky sa pod ňu podpísali dvaja textári populárnych piesní Františka Krištofa Veselého (Vojtech/Adalbert Hudec a Ján Ebringer Devínsky). Výstavy sa zúčastnili progresívne osobnosti našej výtvarnej scény (napr. Ľudovít Fulla, Janko Alexy, Ján Koniarek, Ján Mudroch a ďalší), medzi nimi tiež štyria autori narodení v Čechách (Jan Hála, Jaroslav Votruba, Julie Kováčiková Horová a František Kudláč) a napríklad tiež Koloman Sokol, žijúci v tom čase v USA.