Nové realismy / repríza na Slovensku Moderní realistické přístupy na československé výtvarné scéně 1918–1945 3. 10. 2024 – 2. 2. 2025
Kurátoři: Anna Habánová, Ivo Habán, Helena Musilová
Výstavný projekt Nové realizmy, pripravený pre Liptovskú galériu Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a Východoslovenskú galériu v Košiciach, vychádza z rovnomenného výskumného projektu medzinárodného tímu bádateľov a následnej výstavy v Galerii hlavního města Prahy.
Poskytuje prehľad moderných realistických prístupov, ktoré sa rozvíjali na československej výtvarnej scéne v rokoch 1918–1945. Pod pojmom Nové realizmy rozumieme širšie spektrum dobových realistických prístupov. Tie zahŕňajú oblasti tvorby tradične označované ako neoklasicizmus, verizmus, nová vecnosť, sociálne umenie, magický realizmus a primitivizmus, vo fotografii ide najmä o nové videnie.
Moderné realistické prístupy nepopisujú skutočnosť mechanicky, ale sofistikovane reflektujú jej podoby. V centre pozornosti nie je len ruch veľkomesta a emancipácia žien, ale aj práca, zábava a každodenné strasti, zátišia a krajina. Košická výstava sa viac zameriava na portrét a život človeka, najmä v mestskom prostredí, zatiaľ čo prezentácia v Liptovskom Mikuláši sa sústreďuje najmä na fotografiu a film – v týchto médiách spôsoby zobrazovania každodenných vecí, mesta, práce a reklamy. Spolu vytvárajú ucelený obraz, ktorý dopĺňa doterajšie poznatky o modernom umení v českých krajinách a na Slovensku. Na výstave vedľa seba stoja ako diela etablovaných českých umelcov a umelkýň ako Karel Čapek, či Josef Sudek, tak tvorba ich v priestore vtedajšieho Československa menej známych, slovensky, nemecky či maďarsky hovoriacich súčasníkov, ako napríklad slovenská fotografka Irena Blühová či mimoriadny maliar Paul Gebauer zo Sosnové pri Opave; fotografické a filmové diela sú vo výstave integrálne prepojené s maľbou a grafikou.
V kontexte moderných realizmov vnímame fotografiu ako médium, ktoré zásadne zmenilo súčasné výtvarné umenie a vizualitu všeobecne. Ak je predpokladom tejto výstavy, že nové realizmy sa od predchádzajúcich realizmov s mimetickými ambíciami líšia svojím zámerom interpretovať realitu, potom pre fotografiu, ktorá má mimetické zobrazenie zakotvené v samotnom svojom základe, znamená pojem realizmus po roku 1918 návrat k pôvodnému charakteru fotografie, ktorým bolo zobrazovať realitu ako pôvodnú a neskreslenú. Súhrnným termínom, ktorý́ sa používa na charakteristiku fotografie v medzivojnovom období, je tzv. nová fotografia, ktorá má s moderným realizmom spoločnú orientáciu na moderný život.
Podľa účastníkov avantgardy 20. rokov 20. storočia sa fotografia mala stať nositeľkou nového umenia, či skôr nového estetického cítenia — vďaka rozšíreniu lacnejšej fotografickej techniky sa však dostala do rúk všetkých spoločenských vrstiev, ktoré na ňu preniesli „svoju“ estetiku. Fotografia tak môže súčasne reprezentovať najpokrokovejšiu stránku spoločnosti, ktorú predstavujú snímky zobrazujúce plne mechanizované moderné továrne, populárne miesta na trávenie voľného času alebo avantgardné fotomontáže a koláže, ale aj tú najkonzervatívnejšiu, ktorá vo fotografických obrazoch kodifikuje hodnotový́ systém jednotlivcov a celých spoločenských tried, najmä buržoáznej („meštiackej“) spoločnosti. Naznačuje to aj táto výstava, kde na jednej strane stojí pokojné idylické zobrazenie bezpečného domáceho sveta, spojené s reklamou ako nástrojom manipulácie potrieb a túžob, niekde uprostred práca ako pozitívny prejav ľudského života, a na druhej strane zobrazenie sociálnej nerovnosti.
Webové stránky výstavy ve Východoslovenské galerii v Košicích
